Diagnostika požiarov

Článok sa zaoberá možnosťou vzniku požiaru na základe analýzy príznakov zistených po jeho likvidácii, či už v exteriéri, alebo v interiéri. Ide predovšetkým o príznaky na dreve, kove a skle, ale aj možnosť vylúčenia falošných ukazovateľov požiaru.

1. Úvod

Takmer všetky požiare bez výnimiek začínajú iskrou alebo malým plameňom a postupne sa rozrastajú ako do výšky, tak do strán okolitého priestoru (obr.1). Oheň sa zväčšuje úmerne s oxidáciou, jeho intenzita a rýchlosť je ovplyvnená druhom horľavej látky, možnosťou oxidácie a uvoľnením reťazovej reakcie. Jeho šírenie možno prirovnať k pyramíde postavenej vrcholom dole, avšak príčina požiaru spočíva v počiatočnom zdroji zapálenia.

Model tvaru V je výsledkom týchto faktorov:

  1. prenosu tepla konvekciou - horúci vzduch a plyny vznikajúce pri spaľovaní sú ľahšie než okolitý vzduch;
  2. prenosu tepla kondukciou - pokiaľ horľavá látka má jednotnú súvislú štruktúru;
  3. prenosu tepla radiáciou;
  4. rozkladným pôsobením žiaru na horľavú látku;
  5. samotným ohňom, ktorý pri bode vznietenia poskytuje podmienky pre pyrolitické vyparovanie.

Celý článek zde.

Autor: doc. Ing. Václav Kupilík, CSc

Zdroj: www.tzb-info.sk