Podľa dostupných štúdií EÚ by mohla ušetriť 20 % svojej spotreby
energie nákladovo účinným spôsobom. Z týchto štúdií vyplýva, že asi
polovica toho by sa mohla realizovať kompletnou aplikáciou existujúcich
opatrení podľa konkrétne platných alebo predložených smerníc
spoločenstva [1]. Zelená kniha bola prvotným indikátorom pre spustenie
procesu využitia tohto potenciálu v praxi, pre identifikáciu a následnú
aplikáciu čo najväčšieho počtu nákladovo účinných opatrení tak, aby sa
dosiahla úspora až tých možných 20 %. Pre dosiahnutie tejto skutočnosti
bol v roku 2006 Európskou úniou vypracovaný akčný plán pre energetickú
účinnosť, ktorý predstavuje rámec opatrení s cieľom zintenzívniť proces
realizácie potenciálu viac než 20 %-ných odhadovaných úspor v ročnej
spotrebe primárnej energie v EÚ do roku 2020.
Z uvedenej štatistiky je možné vidieť, že najväčší možný potenciál
úspor energie do roku 2020 bol stanovený pre sektor bytových a
nebytových budov. Kľúčovým dokumentom pre dosiahnutie tohto potenciálu
bola smernica 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov, ktorej
požiadavky mali členské štáty zapracovať do národnej legislatívy do
januára 2006 s prípustným odkladom 3 roky pre úplné uplatnenie opatrení
smernice [3].
Na základe tejto smernice bol v Národnej rade SR 8. novembra 2005
prijatý zákon č. 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov, ktorý je v
platnosti od 1. januára 2006 ale s účinnosťou od 1. januára 2008.
Cieľom zákona je zlepšiť energetickú hospodárnosť budov, optimalizovať
vnútorné prostredie a znížiť emisie oxidu uhličitého z prevádzky budov
[4]. Pre jeho dosiahnutie bola zavedená jednotná metodika výpočtu
energetickej hospodárnosti budov, stanovené minimálne energetické
požiadavky, ktoré musia byť pri novej resp. obnovovanej budove splnené, a
povinnosť vydávania energetických certifikátov pre jednotlivé kategórie
budov (rodinné domy, bytové domy, administratívne budovy, školy a
školské zariadenia, nemocnice, hotely a reštaurácie, budovy pre šport a
budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné účely). Teda od 1. januára 2008
sa na Slovensku začala povinne energeticky certifikovať každá nová a
významne obnovovaná budova, ako aj budova predávaná alebo prenajímaná po
tomto dátume.
Pre podrobné definovanie jednotného postupu výpočtu energetickej
hospodárnosti v budovách bola 22. novembra 2006 vydaná vyhláška MVRR SR
č. 625/2006, ktorá tiež obsahuje náležitosti energetického certifikátu,
ako aj definované hodnoty rozpätí jednotlivých energetických tried A–G
pre zaradenie hodnotenej budovy [5]. V rámci budovy sa hodnotia štyri
základné miesta spotreby energie, teda potreba energie na vykurovanie,
na prípravu teplej vody, na nútené vetranie a chladenie a potreba
energie na osvetlenie. Škála energetických tried pre jednotlivé budovy
bola stanovená osobitne pre každé miesto spotreby, ako aj pre celkové
hodnotenie na základe celkovej dodanej energie budove, ktorá je
vyjadrená globálnym číselným ukazovateľom v kWh na 1 m2 podlahovej
plochy budovy. Každé hodnotené miesto spotreby sa tak na základe
vypočítanej potreby energie zaradí do energetickej triedy, ako aj celá
budova je zaradená do výslednej energetickej triedy na základe hodnoty
globálneho ukazovateľa. Nové budovy v Slovenskej republike navrhované a
projektované podľa platných technických noriem by mali spĺňať minimálne
energetické požiadavky, ktoré predstavuje hodnota hornej hranice
energetickej triedy B. Významne obnovované budovy by túto požiadavku
mali spĺňať vtedy, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky
uskutočniteľné [5].
Tab. 1 Odhad možného potenciálu úspor v spotrebe energie v jednotlivých sektoroch [2]
Jednotlivé výpočtové postupy potrebné k určeniu potreby energie pre
všetky miesta spotreby sú obsiahnuté v súbore okolo 53 technických
noriem doteraz platných na Slovensku, prípadne prebratých z Európskej
únie v súvislosti s vydaním smernice o energetickej hospodárnosti budov.
Energetickú certifikáciu na Slovensku môže vykonávať len odborne
spôsobilá osoba pre dané miesto spotreby energie, ktorá je autorizovaná
na základe osvedčenia vydaného Slovenskou komorou stavebných inžinierov.
V súčasnosti je na Slovensku činných celkovo 351 odborne spôsobilých
osôb (stav k 11.5.2011, zdroj: SKSI), z toho 182 osôb pre tepelnú
ochranu stavebných konštrukcií a budov, 119 osôb pre vykurovanie a
prípravu teplej vody, 16 osôb pre vetranie a klimatizáciu a 34 osôb pre
hodnotenie elektroinštalácie a zabudovaného osvetlenia.
Aj na základe skúseností odborne spôsobilých osôb z vykonávania
energetickej certifikácie na Slovensku bola 13. júla 2009 vydaná nová
vyhláška č. 311/2009, ktorá stanovuje podrobnosti o výpočte energetickej
hospodárnosti budov a obsah energetického certifikátu. Nadobudnutím
účinnosti novej vyhlášky sa zrušila platnosť starej a rovnako sa
zaviedla povinnosť registrácie vyhotoveného energetického certifikátu v
centrálnom registri spravovanom Ministerstvom dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja SR. Nová vyhláška sprehľadnila okrajové podmienky
pre jednotlivé výpočtové postupy, upravila postup hodnotenia budov s
viacerými účelmi užívania, obmedzila napr. hodnotenie miesta spotreby
„nútené vetranie a chladenie budovy“ podľa percentuálneho pomeru
podlahovej plochy chladených miestností, ale hlavne upravila hraničné
hodnoty energetických tried pre jednotlivé miesta spotreby a kategórie
hodnotených budov. Minimálna energetická požiadavka pre nové a
obnovované budovy zostala na hornej hranici energetickej triedy B [6].
Pre porovnanie úprav v škálach energetických tried sú v tabuľke nižšie
uvedené hodnoty pre celkovú dodanú energiu z obidvoch vyhlášok (pozri
Tab. 3). Pre každú kategóriu budovy a energetickú triedu sú v prvom
riadku uvedené hodnoty z už neplatnej vyhlášky č. 625/2006 a v druhom
riadku pre porovnanie nové hodnoty z platnej vyhlášky č. 311/2009.
Tab. 2 Prehľad počtu odborne spôsobilých osôb pre vykonávanie
energetickej certifikácie na Slovensku, stav k 11.5.2011 [Zdroj:
www.sksi.sk].
Pre uplatnenie novej vyhlášky bolo Ministerstvom výstavby a
regionálneho rozvoja vydané ešte doplňujúce metodické usmernenie, ktoré
spresňuje určenie primárnej energie a emisií oxidu uhličitého. Pre
výpočet primárnej energie definuje účinnosti jednotlivých
technologických zariadení na výrobu tepla, ako aj faktor primárnej
energie podľa spotrebovaného paliva, pre stanovenie emisií CO2 pre
jednotlivé energetické nosiče definuje prepočítavacie faktory.
Kľúčovou informáciou metodického usmernenia je vysvetlenie princípu
započítavania energie získanej z obnoviteľných zdrojov, podľa čoho sa do
celkovej dodanej energie zohľadní len energia získaná zo solárneho
zariadenia pevne spojeného so stavbou. V iných prípadoch využitia
obnoviteľných zdrojov sa získaná energia zohľadní až pri určovaní
primárnej energie budovy, teda po zatriedení budovy do energetickej
triedy. Aby však bolo možné vyhodnotiť aj pozitívny dopad aplikácie
obnoviteľných zdrojov v hodnotenej budove, sú v usmernení pre tri
kategórie budov zadefinované dodatočné minimálne požiadavky na hodnotu
primárnej energie. Teda hodnotené rodinné domy vyhovujú aj v prípade, že
na základe celkovej dodanej energie boli zaradené do energetickej
triedy horšej ako trieda B, ale vyrátaná hodnota primárnej energie je
nižšia alebo rovná hodnote 160 kWh/m2 podlahovej plochy za rok. V
prípade bytových domov je to hodnota primárnej energie nižšia alebo
rovná hodnote 126 kWh/m2 podlahovej plochy za rok a pre administratívne
budovy je hraničná hodnota primárnej energie 240 kWh/m2 podlahovej
plochy za rok [7].
Tab. 3 Porovnanie škál energetických tried pre ukazovateľ
celkovej dodanej energie definovaných vo vyhláške č. 625/2006 a vyhláške
č. 311/2009 [5][6].
Doteraz bolo v rámci uskutočňovania
energetickej certifikácie budov na Slovensku v informačnom systéme
zaregistrovaných cez 17 500 vydaných energetických certifikátov.
Graf 1 Prehľad doteraz vydaných
energetických certifikátov na Slovensku podľa dosiahnutej energetickej
triedy [Zdroj: www.inforeg.sk]
Graf 2 Vývoj vydávania energetických
certifikátov v rokoch 2009–2011 podľa jednotlivých krajov Slovenska
[Zdroj: www.inforeg.sk]
Po troch rokoch vykonávania energetickej certifikácie na Slovensku je
možné konštatovať, že energetický certifikát budovy je v očiach väčšiny
investorov a majiteľov budov vnímaný len ako zákonná povinnosť spojená s
ďalšími finančnými nákladmi v rámci projektovania či kolaudácie stavby.
Hodnotenie energetickej hospodárnosti budovy musí byť v povedomí už
projektantov budovy a jej technického zariadenia, ktorí by mali
projektovať s cieľom dosiahnutia minimálnej požiadavky v rámci budúceho
spracovávania energetického certifikátu.
V opačnom prípade sú navrhované opatrenia v rámci energetickej
certifikácie stavby v procese kolaudácie len v polohe odporúčania a
niekedy aj ťažko realizovateľné. Kľúčovým nedostatkom v tomto prípade je
aj skutočnosť, že žiadny zákonný predpis neukladá povinnosť pre
stavebníka navrhnuté opatrenia aj fyzicky zrealizovať [8].
Aby sa energetický certifikát stal relevantným a rešpektovaným
dokumentom medzi všetkými zainteresovanými stranami, napr. na úrovni
odborného posudku, je potrebné zaviesť hodnotenie kvality vypracovaných
certifikátov a pravidlá pre nesenie zodpovednosti za nekvalitne
vypracovaný posudok v tejto oblasti. Pre naplnenie tejto vízie je ale
potrebné, aby boli certifikáty vypracovávané podľa jednotnej a
jednoznačne zadefinovanej metodiky, aby boli údaje stanovené objektívne a
vysoko odborne. V takom prípade je predpoklad, že energetický
certifikát dá investorovi, majiteľovi, kupujúcemu či predávajúcemu
skutočný obraz o stave objektu a jeho správania sa vo vzťahu k spotrebe
energie počas prevádzky, a bude reálne ovplyvňovať aj trh s
nehnuteľnosťami, tak ako to bolo plánované [8].
Zavedenie energetickej certifikácie budov v jednotlivých členských
krajinách EÚ bolo jedným z nástrojov pre dosiahnutie vytýčeného cieľa
„do roku 2020 znížiť spotrebu energie o 20 %“ definovaného v už
spomínanom akčnom pláne EÚ pre energetickú účinnosť z roku 2006. Aj
napriek všetkým prijatým opatreniam do konca roka 2009 však z odhadov EÚ
vyplýva, že pri súčasnom trende aplikácie opatrení v jednotlivých
členských krajinách je dosiahnutie cieľa ohrozené. Z tohto dôvodu bol v
marci 2011 Komisiou EÚ schválený nový plán energetickej účinnosti, ktorý
upresňuje ďalšie možnosti úspor hlavne v oblasti budov, dopravy a
priemyslu. Stanovenie konkrétnych cieľov na národnej úrovní nechala v
súčasnosti EÚ na jednotlivých členských štátoch, ktoré majú vypracovať
národné programy energetickej účinnosti.
Úlohou EÚ bude podporovať štáty pri ich tvorbe a následne monitorovať
realizáciu opatrení. Na základe získaných výsledkov bude do roku 2013
vyhodnotený ich dopad na dosiahnutie stanoveného 20 %-ného cieľa. V
prípade neuspokojivého hodnotenia, budú na úrovni EÚ vypracované záväzné
národné ciele na rok 2020, samozrejme so zohľadnením výkonnosti
ekonomík jednotlivých štátov [9].
Ako už bolo uvedené, odvetvie s
najväčším potenciálom úspor je sektor budov, v ktorom by sa mali spustiť
procesy renovácie verejných a súkromných budov a zlepšenia energetickej
účinnosti v nich používaných komponentov a zariadení. „Verejné orgány
by mali byť vzorom pri adaptovaní svojich budov na vysoké úrovne
energetickej hospodárnosti“ [10]. V budúcnosti by mali byť verejné
orgány povinné každý rok zmodernizovať minimálne 3 % svojich budov,
pričom zmodernizované budovy by sa mali dostať na úroveň najlepších 10 %
v rámci stavebného fondu členského štátu.
Obr. 1 Percentuálny podiel miest spotreby na spotrebe energie v budovách na bývanie [10]
V rámci prijatého balíka energetickej účinnosti s aspektom na sektor budov bola prepracovaná aj smernica o energetickej hospodárnosti budov. Výsledkom je nová smernica Európskeho parlamentu a rady pod číslom 2010/31/EÚ prijatá 19. mája 2010, ktorá má podporiť zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov v EÚ pri zohľadnení vonkajších klimatických a miestnych podmienok, ako aj požiadaviek na vnútorné prostredie a efektívnosť nákladov [11]. V porovnaní s prvou smernicou 2002/91/ES z roku 2002 obsahuje novo vydaná smernica tieto ďalšie požiadavky a odporúčania:
- Pre nové budovy je potrebné analýzu uplatnenia alternatívnych systémov zdokumentovať pre účely overenia.
- Zavádza pojem „budovy s takmer nulovou energiou“ čo charakterizuje budovy s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou. Takýto charakter musia mať od 31. decembra 2020 všetky nové budovy, a po 31. decembri 2018 aj nové budovy, ktoré vlastní štát alebo v nich sídlia verejné orgány.
- Vypracovanie národných plánov zameraných na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie – aj so stanovením číselného ukazovateľa využitia primárnej energie v kWh/m2 za rok.
- Certifikácia rodinných domov môže vychádzať z hodnotenia inej reprezentatívnej budovy s podobnou architektúrou a veľkosťou a s podobnou skutočnou kvalitou energetickej hospodárnosti v prípade, ak túto podobnosť môže zaručiť odborník vydávajúci energetický certifikát.
- Energetický certifikát musí byť vypracovaný a následne vystavený na nápadnom a pre verejnosť viditeľnom mieste v prípade, ak je viac ako 500 m2 úžitkovej plochy v budove využívaná verejnými orgánmi, prípadne je často navštevovaná verejnosťou. Od 9. júla 2015 bude táto hodnota znížená na 250 m2 podlahovej plochy.
- Zavedenie nezávislých systémov kontroly energetických certifikátov a správ o kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov.
Príslušné zákony a právne predpisy v súvislosti s transpozíciou
smernice musia členské štáty prijať najneskôr do 9. júla 2012.
Jednotlivé ustanovenia smernice sa musia začať uplatňovať od 9. januára
2013 [11].
Prioritou a spoločným cieľom všetkých členských štátov EÚ musí byť v
súčasnej dobe dosiahnutie vytýčeného cieľa 20 %-ných úspor. Preto je
potrebné intenzívne úsilie implementovať nastolenú politiku do národných
legislatív, vypracovať národné akčné plány a navrhovať opatrenia, ktoré
prinesú trvalé a konkrétne výsledky.
Ing. Katarína Knížová, PhD., Ing. Martin Kováč, PhD.
Technická univerzita v Košiciach, Stavebná fakulta, Ústav pozemného staviteľstva, Vysokoškolská 4, 042 00 Košice, katarina.knizova@tuke.sk, martin.kovac@tuke.sk
Recenzoval: doc. Ing. Danica Košičanová, PhD.
Tento príspevok vznikol pri riešení projektu VEGA 1/0748/11
„Teoretická a experimentálna analýza sústav techniky prostredia v
súvislosti s ich mikrobiologickým znečistením pri efektívnom využití
obnoviteľných zdrojov“.
LITERATÚRA:
[1] Komisia Európskych spoločenstiev: ZELENÁ
KNIHA o energetickej efektívnosti alebo ako dosiahnuť viac za menej
prostriedkov, Brusel 2005. Dostupné na internete: www.economy.gov.sk.
[2]
Komisia Európskych spoločenstiev: Akčný plan pre energetickú účinnosť:
Využitie potenciálu, Brusel 2006. Dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2006:0545:FIN:...
[3] Smernica č. 2002/91/ES Európskeho parlamentu a rady zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov.
[4] Zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov.
[5]
Vyhláška MVRR SR č. 625/2006 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č.
555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
[6] Vyhláška MVRR SR č. 311/2009 Z.z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov a
obsah energetického certifikátu.
[7] Metodické usmernenie MVRR SR k
uplatneniu vyhlášky ministerstva č. 311/2009 Z. z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o výpočte energetickej hospodárnosti budov a
obsah energetického certifikátu. Dostupné na internete: http://www.build.gov.sk/mvrrsr/index.php?id=1&lang=sk&cat=299.
[8] Energetická certifikácia budov Máme za sebou tri roky jej vykonávania – čo priniesli? Dostupné na internete: http://www.asb.sk/tzb/energie/energeticka-certifikacia-budov-mame-za-seb....
[9] Komisia európskych spoločenstiev: Energetická účinnosť: zabezpečenie 20 % cieľa. Brusel 2008.Dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/Result.do?T1=V5&T2=2008&T3=772&RechType=RECH_na....
[10] Európska komisia: Plán energetickej účinnosti na rok 2011, Brusel 2011. Dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0109:FIN:....
[11]
Smernica Európskeho parlamentu a rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o
energetickej hospodárnosti budov Dostupné na internete:
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2010:153:0013:0035:SK:PDF.
